JEŽIŠ KRÁĽ

Poslednú nedeľu cirkevného roka voláme Nedeľou Krista Kráľa. V čase, keď národy si začínajú voliť do čela svojich vlád prezidentov, premiérov, keď tituly kráľ, cár začínajú patriť minulosti, pápež Pius XI. encyklikou Quas primis z 11. decembra 1925 ustanovil pre celú Cirkev Slávnosť Krista Kráľa.

 

Ježiš Kráľ – bez koruny na hlave, bez kráľovských insígnií, bez osobných strážcov a armády, v jeho Kráľovstve peniaze nemajú jeho pečať… A predsa v jeho Kráľovstve nezapadá slnko. Kráľ sa od svojich dáva volať bratom a rovnako on volá svojich verných bratmi a sestrami. V jeho Kráľovstve sa hovorí všetkými jazykmi. On jediný je večný, nikdy nebude patriť histórii… Pred ním sa skloní každé koleno na zemi. Všetky časné tituly raz zaniknú. V jeho Kráľovstve sú si všetci rovní. On jediný môže o sebe vyhlásiť, že je Prvý a Posledný, že je Začiatok i Koniec. On jediný môže povedať: Moje slová sú pravda, ja som cesta, ja som život.

 

kriz kráľ
Evanjelista sv. Ján opísal dialóg Ježiša s Pilátom: Pilát Ježišovi povedal: „Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ.“ Na čo Ježiš pokračuje: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Jn 18,37)
Ježiš vyvolal u svojich súčasníkov mnoho otázok. A Ježiš až do konca čias je ten, o ktorom Simeon vyhlásil: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať… aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2,34-35) Ježiš Kristus je Kráľ.

 

Ježiš je totiž Kráľom neobyčajného Kráľovstva, o ktorom sám pred Pilátombozkr povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný do rúk Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ (Jn 18,36) Najväčším v Božom kráľovstve je ten, kto bude mať najviac lásky k Bohu a najmenej pre seba, kto je najskromnejší a najobetavejší.

Prvým sa stane posledný, čo sa netlačí a nedvíha vysoko hlavu, ale pracuje pre Boha a na šírení jeho Kráľovstva. Ten sa dostane do Božieho kráľovstva, kto vie v zhode s učením Kráľa byť chudobný, vie plakať, byť tichý, lačný, milosrdný, čistý srdcom, čo šíri pokoj, ktorý znášal prenasledovanie (porov. Mt 5,3-11).

           

 

Kristova koruna z tŕnia pre svet znamená viac ako všetky ostatné zlaté koruny. Dali mu ju na hlavu, aby ho vysmiali a stala sa znamením lásky. Krstom sa otvára brána Kráľovstva. Po krste však je každý pokrstený povinný žiť podľa učenia Kráľa. Keď sa denne modlíme modlitbu Otčenáš, vyslovujeme prosbu mať účasť v Božom kráľovstve.

Dnes je čas znova si uvedomiť svoju vernosť ku Kristovi Kráľovi. Naša vernosť sa vyplatí. Pretože jedine on prišiel všetkých zachrániť, za všetkých zomrel, pre všetkých otvoril svoje kráľovstvo, zvíťazil nad hriechom a stal sa svedkom pravdy.

Rozhodnutie pápeža Pia XI. je časové a správne. Aj keď dnes je svet ľahostajný ku Kristovi Kráľovi, tento titul „Kráľ“ je pre nás výzvou byť verným svojmu Bohu.