Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24. 6.)

Porodila ho žena v pokročilom veku – Alžbeta. Nedostal meno po svojom otcovi  a meno Ján nemal nikto ani z jeho príbuzenstva. Bolo to nezvyklé, ale možné. Zachariáš pred prítomnými potvrdil, že sa bude volať Ján, tak to totiž napísal na tabuľku, ktorú si vypýtal. Od okamihu, keď mu Boh oznámil, že bude mať syna, až do tejto chvíle, bol totiž nemý. Následne po pomenovaní syna sa mu rozviazal jazyk a velebil Boha.

 

O týchto udalostiach, o tejto bohumilej rodinke sa hovorilo všade v Judey a správne sa vtedy ľudia domnievali, že ten chlapček bude v živote ešte veľa znamenať. A vskutku, Pánova ruka bola s ním. Rástol, mocnel na duchu a žil na púšti.

 

Tvrdý život v samote, striedmosť – to všetko kresalo jeho charakter. A preto tie tvrdé, ale priame slová – hadie plemeno, kto vám ukázal… preto tie jednoznačné postoje – nesmieš žiť s manželkou svojho brata… Ešte aj tá odťatá hlava na tácke, ktorú vytancovala Salome, naháňala všetkým zmäkčilým strach.

Bol to skutočne muž na mieste, odvážny, priamy a spravodlivý. Osobnosť.

Prečítajme si teraz túto perikopu zo Svätého Písma, je z listu svätého apoštola Pavla Kolosanom, 3 kapitola, verše 1 až 11: “Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve. Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!  Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov. Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v nich žili.
Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.”

 

Čo by Ján Krstiteľ povedal tak priamo teraz mne?  Čo by povedal tebe? 

Zamysli sa nad sebou. Rob pokánie, kým máš čas.  Nesmieš žiť v tých špinavých veciach. To umŕtvujte a to odložte, tie veci o ktorých píše Pavol, nie je to jednoduchá úloha na dobro sa ich zbaviť, prestať hrešiť, ale keď pre to urobíme maximum,  Pán nám pomôže a spasí nás. Nech sú od nás ďaleko takéto veci, ako je smilstvo, nečistota, vášeň, zlá žiadostivosť a lakomstvo.  Naše telo (naše oči) si žiada nečistotu, je to príťažlivé, rozkošné, ale keď nebudeme týmto zaslepený, tak  pred očami máme vyšší cieľ a tým je spása. Zaslepený človek tento cieľ nevidí a tak telu dopraje všetko, čo sa len dá.  Nebo je pre neho nič. Avšak človek, ktorému už svieti Kristus, tak ten sa podriaďuje slovu života a krotí si svoje telo, nedopraje mu všetko, drží si ho na uzde.

 

Svätý Ján Krstiteľ, obyvateľ neba, prihovor sa za nás. Nech tu na zemi máme vždy dostatok pastierov, mužov na mieste, odvážnych, priamych a spravodlivých. Áno, Pane, my všetci Ťa prosíme o vyslyšanie tejto prosby a to aj na základe tvojich slov: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!”