Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24. 6.)

Porodila ho žena v pokročilom veku – Alžbeta. Nedostal meno po svojom otcovi  a meno Ján nemal nikto ani z jeho príbuzenstva. Bolo to nezvyklé, ale možné. Zachariáš pred prítomnými potvrdil, že sa bude volať Ján, tak to totiž napísal na tabuľku, ktorú si vypýtal. Od okamihu, keď mu Boh oznámil, že bude mať syna, až do tejto chvíle, bol totiž nemý. Následne po pomenovaní syna sa mu rozviazal jazyk a velebil Boha.

 

O týchto udalostiach, o tejto bohumilej rodinke sa hovorilo všade v Judey a správne sa vtedy ľudia domnievali, že ten chlapček bude v živote ešte veľa znamenať. A vskutku, Pánova ruka bola s ním. Rástol, mocnel na duchu a žil na púšti.

 

Tvrdý život v samote, striedmosť – to všetko kresalo jeho charakter. A preto tie tvrdé, ale priame slová – hadie plemeno, kto vám ukázal… preto tie jednoznačné postoje – nesmieš žiť s manželkou svojho brata… Ešte aj tá odťatá hlava na tácke, ktorú vytancovala Salome, naháňala všetkým zmäkčilým strach.

Bol to skutočne muž na mieste, odvážny, priamy a spravodlivý. Osobnosť.

Prečítajme si teraz túto perikopu zo Svätého Písma, je z listu svätého apoštola Pavla Kolosanom, 3 kapitola, verše 1 až 11: “Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve. Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!  Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov. Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v nich žili.
Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.”

 

Čo by Ján Krstiteľ povedal tak priamo teraz mne?  Čo by povedal tebe? 

Zamysli sa nad sebou. Rob pokánie, kým máš čas.  Nesmieš žiť v tých špinavých veciach. To umŕtvujte a to odložte, tie veci o ktorých píše Pavol, nie je to jednoduchá úloha na dobro sa ich zbaviť, prestať hrešiť, ale keď pre to urobíme maximum,  Pán nám pomôže a spasí nás. Nech sú od nás ďaleko takéto veci, ako je smilstvo, nečistota, vášeň, zlá žiadostivosť a lakomstvo.  Naše telo (naše oči) si žiada nečistotu, je to príťažlivé, rozkošné, ale keď nebudeme týmto zaslepený, tak  pred očami máme vyšší cieľ a tým je spása. Zaslepený človek tento cieľ nevidí a tak telu dopraje všetko, čo sa len dá.  Nebo je pre neho nič. Avšak človek, ktorému už svieti Kristus, tak ten sa podriaďuje slovu života a krotí si svoje telo, nedopraje mu všetko, drží si ho na uzde.

 

Svätý Ján Krstiteľ, obyvateľ neba, prihovor sa za nás. Nech tu na zemi máme vždy dostatok pastierov, mužov na mieste, odvážnych, priamych a spravodlivých. Áno, Pane, my všetci Ťa prosíme o vyslyšanie tejto prosby a to aj na základe tvojich slov: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!”

 

Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej

Bratislava 7. marca (TK KBS) Slovensko bude mať novú blahoslavenú. Svätý Otec František prijal v utorok na osobnej audiencii kardinála Angela Amata SDB, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Čítať viac

PÔSTNE OBDOBIE

Možno sa pýtame: aký zmysel má pôstne obdobie? Keď počujeme slovo pôst, vyvoláva to v nás predstavu hladu. Na čo je dobré trápiť sa hladom? Avšak zmyslom tejto doby nie je predovšetkým hladovať, zmyslom tejto doby je konať pokánie. A konať pokánie to znamená prijať obmedzenie, ktoré patrí k ľudskej prirodzenosti. A teda občas aj hladovať. Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je tak staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré Boh dal ľuďom, bolo prikázanie postiť sa. (Gn 2,17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla. Nebolo to prikázanie absolútneho pôstu, pretože zo všetkých ostatných stromov v raji mohol človek jesť a nezhrešil. Toto prikázanie sa týkalo jedného konkrétneho stromu. Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme z raja vyhnaní. Budeme sa postiť, aby sme znovu do raja mohli vrátiť“. V pôste ide o múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania. Človek sa prehrešil tým, že toto múdre sebaobmedzenie neprijal a tým si veľmi ublížil a v každom hriechu stále ubližuje. 

                                              
    Boh nás ústami proroka Joela vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhnite a nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď On je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“ Predovšetkým sa v pôste jedná o naše obrátenie. Znamená to zmenu zmýšľania, ale nielen to. Nejde len o sýtenie nášho rozumu novými informáciami, ale ide predovšetkým o obrátenie nášho srdca. 


Moderná doba je vážne chorá na srdce. Nehovorím to len obrazne, ale je to aj skutočné medicínske zistenie. Srdcové choroby sú vážnym problémom súčasnosti. Srdce je čerpadlom, ktoré zásobuje okysličenou krvou celé telo. Mohli by sme ho nazvať aj motorom života. Je to jediný orgán v ľudskom tele, ktorý si počas celého nášho života, vôbec neoddýchne. Stále sa vydáva v akcii a jeho oddych by pre nás znamenal smrť. Srdce je v našom tele a pre naše telo tým, čím je Boh – Láska, pre stvorený svet. Práve pre tieto svoje vlastnosti sa srdce stalo symbolom samotného Boha a je miestom jeho prebývania v človeku. 

Naše srdce nie je v poriadku, keď nie je príbytkom Lásky, ktorou je sám Boh. O Ježišovom ľudskom srdci hovoríme, že je podstatne zjednotené so Slovom Božím. Toto je tajomstvo lásky. Jednota vôle človeka s vôľou Božou. Chcieť to isté. Srdce začína chorľavieť ak nebije pre svojho Stvoriteľa, keď nie je v ňom rozliata láska Božia. 

Božie Slovo nás právom vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom…“, „srdcia si roztrhnite a nie šaty…“ Prečo je potrebné roztrhnúť si srdce? Lebo po prvotnom hriechu sa všetci rodíme do tohto sveta so srdcom, ktoré nie je Božím príbytkom. Je to srdce uzatvorené pre Boha i ľudí, studené a nepríjemne srdce. Roztrhnúť svoje srdce, to znamená, otvoriť ho pre Boha i ľudí. Dovoliť Bohu, aby nás mohol riadiť a pretvárať podľa svojho Srdca. Dovoliť aby Boží Duch býval v našom srdci. Vyprosiť si od Boha správny vzťah ku všetkému a ku všetkým.

Vysielacia sv. omša koledníkov Dobrej noviny

Dňa 10.12.2017 o 10.30 hod. sa bude konať sv. omša spojená s vyslaním koledníkov Dobrej noviny.
Okrem stretnutia  s otcom arcibiskupom Bernardom Boberom a požehnania koledníkov je pre deti pripravený zaujímavý program a občerstvenie. Srdečne pozývame na sv. omšu všetkých koledníkov.

Ponúkame vám preto potrebné informácie:

Miesto: Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Sečovskej Polianke
Parkovanie: parkovisko pri Kultúrnom dome v Sečovskej Polianke

Program:

  • predpokladaný príchod o 9.30 h. na parkovisko KD (možnosť využiť toalety),
    a zároveň odovzdať trvanlivé potraviny
  • presun do kostola, kde pred sv. omšou o 10.00 hod. bude nácvik detských piesní,
    aby sa všetci koledníci mohli zapojiť do slávenia sv. omše
  • po svätej omši bude pre deti pripravené občerstvenie v kultúrnom dome

Obetný dar: trvanlivé potraviny pre Ukrajinu
Iné: povzbudzujeme koledníkov, aby prišli na omšu v koledníckych kostýmoch

 

                                                                                                                                             Tešíme sa na vás