NAJSVÄTEJŠIE SRDCE JEŽIŠOVO

Mesiac jún je zasvätený osobitnej úcte k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. Božské srdce Ježiša Krista vyjadruje celý jeho vnútorný vzťah lásky k ľudstvu. Srdce symbolicky predstavuje podstatu ľudskej bytosti. V antike srdce označovalo vnútorný život človeka, jeho túžby, myšlienky, odvahu a jeho vôľu. Srdce zjavuje celkový charakter človeka. V srdci sú ukryté všetky naše duchovné prejavy. Hodnota človeka nespočíva preto vo vonkajšku, kráse a sile, ale v jeho vnútri, v jeho srdci. Boh skúma srdcia ľudí, aké je srdce, taký je celý človek. Vo  Svätom písme sa tento pojem objavuje  viac než tristosedemdesiatkrát. Srdce sa všeobecne stalo symbolom lásky.

V literatúre starých Peržanov nájdeme legendu o stvorení ľudského srdca. Podľa nej, keď Boh stvoril srdce, rozdelil ho na dve polovice. Jednu polovicu srdca dal mužovi, druhú žene. Obe polovice jedného srdca túžia po sebe, chcú vytvoriť pôvodnú jednotu. Preto sa muž a žena hľadajú, aby sa stretli a ich srdcia zjednotili. Ich úsilie zjednotiť dve polovice srdca nazývame láskou. Bez nej sa človek stáva stroskotancom na opustenom ostrove. Legenda je vyjadrením túžby človeka po láske. Smäd srdca je silný a pokiaľ človek nenájde niekoho, kto ho bude milovať, nebude spokojný. Bez lásky, bez prítomnosti človeka, bez Boha sme nedokonalí a neúplní. Podľa gréckeho filozofa Platóna milujeme to, čo nemáme, to čo nám chýba. Táto definícia lásky nevyjadruje však plnosť kresťanskej lásky.

Podľa Platóna Boh nemiluje a nemôže milovať svet a ľudí, pretože nič nepotrebuje, po ničom netúži, lebo je absolútne dokonalý. Evanjelium nám zjavuje iný rozmer lásky Boha: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna (Jn 3, 16). Božia láska je iný druh lásky. Nie je to láska, ktorá hľadá, ktorá po niečom túži, ale na prvom mieste je to láska, ktorá dáva zo svojho tým, čo nemajú. Podstatou lásky je dávanie: nechcem druhého vlastniť pre seba, chcem byť pre druhých. Najskôr ty a potom ja – je životné krédo  kresťanskej lásky. Mnohí namietnu, že je to náročný ideál. A predsa sa tento ideál stáva skutočnosťou vo vzťahu mamičky a dieťaťa. Mama dáva dieťaťu všetko, svoje telo, svoju slobodu, zrieka sa svojho pohodlia. Je ochotná obetovať aj vlastný život za svoje milované dieťa. Chce len jedno, aby dieťa bolo šťastné, aby sa usmievalo a vtedy ona sama je najšťastnejším človekom na svete. Dávanie obohacuje nielen toho, kto prijíma, ale aj toho, kto dáva. Iba v tejto  podobe lásky je skryté tajomstvo druhým dávať a sám sa tým obohacovať. Čím viac myslím na druhých, čím viac som tu pre blížnych, čím viac konám  dobro pre ostatných, tým viac nachádzam to, po čom moje srdce túži – radosť, šťastie, pokoj… Naše srdce sme niekomu darovali cez službu, pomoc, starostlivosť, obetavosť, a zároveň sme si srdcia ľudí získali.

Ľudské srdce patrí medzi najdôležitejšie orgány v ľudskom tele. Je to sval, ktorý sa počas biologického života nezastaví, pracuje deň a noc, mesiace, roky, celý ľudský život. Sila srdcového svalu akoby bola predobrazom sily lásky, ktorú srdce symbolizuje. Láska, ktorá je stále ochotná rozdávať sa, slúžiť, odpúšťať, ktorá nikdy nekončí, nepozná nijaké limity. Aj keď sa to naše srdiečko  raz zastaví, láska bude pokračovať v zázrakoch ďalej, ani vtedy sa nezastaví, pretože je mocnejšia ako smrť.

Boh nám daroval svoje srdce lásky, aby sme mohli žiť. 

Jeho Srdce bije pre nás.

Je plné dobroty a láskavosti, trpezlivé a milosrdné.

Je prameňom života a svätosti.

  Nový obrázok

Nielen v mesiaci júni, ale každý prvý piatok  mesiaca si môžeme uvedomiť hodnotu nádherného obrazu Ježišovho Srdca, ktoré bude vždy  bohaté na lásku pre tých, ktorí ho vzývajú slovom, pokáním a životom.

Pre koho bije moje srdce?

Pre koho pracujem, obetujem sa, namáham, pre koho žijem?

Komu patrí moje srdce?

Je naplnené láskou, priateľstvom, pokojom?

Božské Srdce sa môže stať pre nás hlbokou inšpiráciou, aby aj  naše srdce bilo pre druhých, pre  ľudí, ktorí túžia po našej láske. Ich šťastie je skryté v našom srdci. Darujme im toto šťastie a nájdeme to svoje.                 

SVIATOK NAJSVÄTEJŠIEHO KRISTOVHO TELA A KRVI (Božie telo)

Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej.

Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil

a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný

v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv,

keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. 

 

 

Tradícia procesií sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie Telo, odpradávna. Tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú.Čítať viac

Modlitba k Najsvätejšej Trojici

Môj  Bože, Trojica,
Tebe sa klaniam, pomôž mi úplne zabudnúť na seba,
aby som mohla spočinúť v Tebe, tichá a pokojná,
tak, akoby moja duša bola už vo večnosti.
Nech nič nemôže narušiť môj pokoj a spôsobiť,
aby som vyšla z Teba,
môj Nezmeniteľný Bože,
ale nech ma každá minúta unáša ďalej do hlbín Tvojho Tajomstva.

Upokoj moju dušu,
urob si z nej svoje nebo, … Čítať viac

Sviatok Zoslania Ducha Svätého – Turíce

V nedeľu 24. mája oslávime sviatok Zoslania Ducha Svätého, nazývaný aj Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové Veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste-50).
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme, boli naplnení Duchom Svätým, ako ju opisujú Skutky apoštolov. “Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. … Čítať viac

Svätý otec František v Posolstve k 52. svetovému dňu modlitieb

za duchovné povolania píše: „Skúsenosť vykročenia je spôsobom videnia kresťanského života, zvlášť tých, ktorí prijímajú povolanie zvláštneho zasvätenia službe Evanjelia. Ono spočíva na základe neustáleho návratu i premeny, v neustálom putovaní, v prechode zo smrti do života, ako to slávime v celej liturgii: je paschálnym dynamizmom. V podstate – od povolania Abraháma po povolanie Mojžiša, od putovania Izraela púšťou po návrat ohlasovaný prorokmi, až po misijnú cestu Ježiša, ktorej vrcholom je jeho smrť a zmŕtvychvstanie, povolanie je vždy činnosťou Boha, ktorý nás vyvádza z našej bezvýchodiskovej situácie, zbavuje nás všetkých foriem otroctva, nenecháva nás upadnúť do zvykovosti a ľahostajnosti a pobáda nás k radosti zo spoločenstva s Bohom i blížnymi. Odpovedať na Božie povolanie znamená dovoliť mu, aby nás vyviedol z našej falošnej stálosti (stabilnosti), ba aby nás naviedol na cestu k Ježišovi, ktorý je najdôležitejším a posledným cieľom nášho života i nášho šťastia.“

Modlitba:

Bože a Otče náš,
Ty sa staráš o svoj ľud a posielaš mu duchovných pastierov;
daruj svojej Cirkvi Ducha nábožnosti a sily,
aby v nej vzbudzoval hodných služobníkov tvojho oltára
a utváral z nich odvážnych a pokorných hlásateľov tvojho evanjelia.
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.