Sv. otec František mladým

Svätý Otec sa prostredníctvom videoposolstva prihovoril účastníkom Jubilea chlapcov a dievčat, ktorí sa v sobotu 23. apríla večer zišli na rímskom Olympijskom štadióne. Pápež František sa im poďakoval za to, že prišli do Ríma sláviť Jubileum milosrdenstva. Od rána až do popoludnia vyše 60-tisíc mladých vo veku 13 – 16 rokov v organizovaných skupinách prešlo Svätou bránou Baziliky sv. Petra. „Nezabudnite, že Svätá brána poukazuje na stretnutie s Kristom, ktorý nás uvádza do Otcovej lásky a chce od nás, aby sme sa stali milosrdnými, tak ako je on milosrdný.“ Takto sa na chlapcov a dievčatá obracia Svätý Otec vo videoposolstve. Ďalej pokračuje:

„Ako viete, skutky milosrdenstva sú jednoduché gestá, ktoré patria do života všetkých dní, umožňujú rozpoznať Ježišovu tvár v tvári mnohých osôb. Aj v mladých! Aj mladí ako vy, ktorí majú hlad, smäd; ktorí sú utečencami či cudzincami, alebo chorými a žiadajú o našu pomoc, o naše priateľstvo“. Pápež František ich taktiež vyzval, aby netúžili po pomste, ale aby odpúšťali. Tak sa môžu stať svedkami milosrdenstva: „Byť milosrdnými tiež znamená byť schopnými odpúšťať. A to nie je ľahké, že? Môže sa občas stať, že v rodine, v škole, vo farnosti, v telocvični alebo na zábave nám niekto robí zle a cítime sa urazení; alebo v istom vypätom okamihu to môžeme byť my, ktorí urazíme iných. Nezostávajme nevraživí a netúžme po pomste! Tá neslúži na nič, je to červotoč, ktorý nám zožiera dušu a nedovoľuje nám byť šťastnými. Odpusťme! Odpusťme a zabudnime na krivdu, tak môžeme pochopiť Ježišovo učenie a byť jeho učeníkmi a svedkami milosrdenstva“.

Svätý Otec tínedžerom tiež povedal, že ak v ich životoch chýba Ježiš, je to akoby v ňom nebol signál: „Chlapci a dievčatá, koľko ráz sa stane, že potrebujem zatelefonovať priateľom, ale nedokážem sa s nimi spojiť, lebo nie je signál. Som si istý, že sa to stáva aj vám, že mobil na niektorých miestach nefunguje… Dobre, pamätajte, že ak vo vašom živote nie je Ježiš, je to akoby nebol signál! Nemôžeme sa porozprávať a uzatvárame sa sami do seba. Buďme vždy tam, kde je signál! V rodine, vo farnosti, v škole, aby sme v tomto svete mali vždy čo povedať: niečo pekné a pravdivé“.

Božie milosrdenstvo

“ Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu.“ Tieto Spasiteľove slová nám odovzdala sv. Faustína Kowalská, rehoľníčka z kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva. Tvoria podstatu uctievania Božieho milosrdenstva, ktoré pápež Ján Pavol II v rozhovore s kardinálom Andrzejom Maria Deskurom označil za najlepší liek na chorobu súčasného sveta.
Helena Kowalská, neskoršie svätá Faustína, sa narodila 25. augusta 1905 v dedine Glogowiec pri Lenčici, v chudobnej roľníckej rodine ako tretie z desiatich detí Stanislawa a Marianny, rodenej Babelovej. Ako sedemročná po prvý raz počula v duši hlas, ktorý ju pozýval k dokonalejšiemu životu. Helenka chodila do blízkej školy vo Šwiniciach Warckých iba tri roky, lebo jej rodičia nemali peniaze na výchovu početného potomstva. Ako 16-ročná chcela uľahčiť osud najbližších, opustila rodný dom a začala pracovať ako pomocnica v domácnosti: najprv v Alexandrowe Lodžskom a neskôr v Lodži. 1. augusta 1925 vstúpila do kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave na Žitnej ulici.
Keď ukončila postulát, dostáva habit a rehoľné meno – Mária Faustína.

V priebehu svojho rehoľného života žila vo viacerých kláštoroch Kongregácie – najdlhšie v Plocku, Vilne a v Krakove. A práve na týchto miestach sa odohrali zjavenia, ktoré majú v posolstve sestry Faustíny najpodstatnejší význam.
Keď v rokoch 1930 – 1932 žila svätica v Plocku, mala víziu milosrdného Pána Ježiša, ktorý ju požiadal, aby namaľovala obraz Božieho milosrdenstva. V Plocku Spasiteľ vyjadril aj svoje želanie, aby sa realizácia týchto úloh stala pre mladú rehoľníčku vecou, ktorá jej bude ležať na srdci po celý život. Hoci sa nedožila ustanovenia sviatku Božieho milosrdenstva, mohla si pozrieť prvý obraz Najmilosrdnejšieho Spasiteľa namaľovaný z jej inšpirácie s podporou vilnianskeho spovedníka, ktorý sa spolu s ňou rozhodol hlásať posolstvo o Božom milosrdenstve. Keď po zložení sľubov konala od roku 1933 do roku 1936 vo Vilne prácu pomocnej záhradníčky, Spasiteľ priúčal svoju dôverníčku ďalším formám úcty k Božiemu milosrdenstvu, naučil ju osobitnú modlitbu vo forme korunky.

Keď dnes, z perspektívy niekoľkých desaťročí odhaľujeme tajomstvá duše svätice v jej denníčku, písanom na príkaz jej spovedníkov, prekvapuje nás obrovská viera sestry v Ježiša.
Keď 5. októbra 1938 sestra Faustína ukončila svoju pozemskú púť, nik si ani len nepomyslel, že už o krátky čas na celom svete bude jej meno známe v súvislosti s uctievaním Božieho milosrdenstva. A dnes, povýšená na oltár, oroduje za nás pri Božom tróne a nadchýna svojou jednoduchosťou plnou bezhraničnej dôvery.

Úcta k Božiemu milosrdenstvu podľa sv. Faustíny, spojená s mnohými nezvyčajnými prisľúbeniami, vychádza zo súkromných zjavení, v ktoré nik nemusí veriť. Pre rozličné ťažkosti bola táto úcta v rokoch 1958 – 1978 zakázaná.
Problematika úcty k Božiemu milosrdenstvu je už desiatky rokov neobvykle populárna. K o. Sopočkovi, ktorý bol nepochybne najplodnejším pevcom Božieho milosrdenstva, treba zaradiť o. Ignacyho Rózyckého, ktorý urobil teologickú analýzu listov sv. Faustíny a výsledky svojich výskumov publikoval v práci Božie milosrdenstvo : Zásadné črty uctievania Božej milosti.