Cirkevný pohreb – svätenina

DSC04450-uCirkevný pohreb je poslednou službou zosnulému, pri ktorej sa Cirkev s pozostalými modlí za jeho dušu. Preto pri cirkevnom obrade, ani pred ním ani po ňom, nemajú miesto žiadne nekresťanské zvyky, ktoré sa, žiaľ, ešte udržiavajú. Pri takýchto obradoch nemá miesta občianska rozlúčka, pretože tá vznikla za totality ako vnucovanie štátnej moci a jej cieľom bolo ateizovať spoločnosť, odvádzať ju od náboženských obradov. Ani dnes táto rozlúčka nemá iný nádych, preto si ju veriaci kresťania nežiadajú. Pri pohrebných obradoch nemá miesto ani „odpytovanie zosnulého“.

Pri pohrebnom obrade však možno predniesť rozlúčkové prejavy. Cirkevné predpisy, vo schválenej knihe obradov hovoria, že to má byť v závere pohrebu nad hrobom. Toto miesto je totiž to najlepšie pre poslednú rozlúčku od spolupracovníkov alebo iných známych.

Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb prídu na farský úrad nahlásiť základné údaje zosnulého kde sa zároveň dohodne termín a čas pohrebu, prípadne pohrebnú sv. omšu, ktorá je zvyčajne jednu hodinu pred pohrebnými obradmi na cintoríne. Je potrebné, aby pozostalí priniesli na farský úrad „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí“. Tento list musí byť čitateľný a musí byť na ňom originálna pečiatka z matričného úradu. Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do matriky.

Zvonenie za zosnulého vo farskom kostole v Sečovskej Polianke treba nahlásiť p. kostolníčke. Zväčša sa zvoní každý deň od nahlásenia úmrtia až do pohrebu a to dopoludnia o 8:00 hod. a popoludní o 15:00 hod. Zvonenie však nemá slúžiť k tomu aby sme „ horlivo“ zisťovali kto zomrel, ale nás má zvolávať na modlitbu za spásu duše zosnulého člena našej farnosti.