VEĽKÝ TÝŽDEŇ

rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa u nás svätia bahniatka, inde palmové alebo olivové ratolesti, preto sa táto nedeľa nazýva aj Palmová.

Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum). Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti eucharistie a sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa Chrismatis. Počas nich  sa posväcujú tri druhý oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých.

Večerná svätá omša sa slúži na pamiatku ustanovenia sviatosti oltárnej, ktorá je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Ten pochádza z čias sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením. Zvuk zvonov sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu. Dovtedy sa  miesto nich používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si veriaci pripomínajú Ježiša Krista ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Pán zostáva v záhrade celkom sám. Túto udalosť symbolizuje otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov  z nich.

Na Veľký Piatok si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň. Tento deň je osobitne zasvätený spomienke na Ježišove utrpenie a mučenícku smrť na kríži.

Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína večer (pôvodne to bolo v noci), kedy sa začínala aj židovská Pascha, pred začatím ktorej bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Samotná liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ si veriaci od nej zapaľujú sviece, ktoré si sebou priniesli. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a grécke písmená alfa (A) a omega (Ω) s letopočtom daného roka hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, je začiatkom  (alfou) i koncom (omegou) všetkého.

Špecifikom kultúrnych tradícií rímskokatolíckych veriacich na východnom Slovensku je svätenie veľkonočných jedál, ktoré si vo vyzdobených košíkoch prinášajú veriaci do kostolov zo svojich  domovov. Svätenie jedál sa vykonáva na záver osobitnej pobožnosti.

Veľkonočnou nedeľou sa začína tzv. Veľkonočná oktáva, ktorý je výnimočným týždňom liturgického roka, keďže sa začína nedeľou Zmŕtvychvstalého Pána a končí o osem dní neskôr (preto oktáva) na druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj Bielou. Každý z týchto dní je z liturgického hľadiska nedeľou, čo znamená, že slávnostný deň vzkriesenia Ježiša Krista trvá osem bežných dní, pričom číslo osem je zároveň symbolom nového počiatku.