Svedectvá birmovancov

Dňa 09.10.2016 sa v našom kostole Najsvätejšej Trojice konala veľká slávnosť. Privítali sme arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera, ktorý pri tejto slávnostnej svätej omši vzýval Ducha Svätého, aby zostúpil na birmovancov a naplnil ich svojimi darmi. V tento krásny deň 29 mladých ľudí prijalo SVIATOSŤ BIRMOVANIA, čím sa stali dospelými kresťanmi, aby naplnení Pravdou, ktorou je Duch Svätý mohli vydávať svedectvo, čo zdôraznil aj otec biskup v homílii.

 Spoločná_fotka

V druhú októbrovú nedeľu nastal pre nás výnimočný deň, kedy sme prostredníctvom nášho otca arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera  prijali sviatosť birmovania.

Terézia, 16 r.

Naša príprava začala v septembri minulého roka, kedy sme začali počas našich stretiek podrobnejšie spoznávať Desatoro Božích prikázaní, Apoštolské vyznanie viery, Sedem sviatostí atď. Samozrejme nesmelo chýbať aj detailné vysvetlenie sviatosti birmovania a tiež jej samotného priebehu, ktorý sme onedlho uviedli do praxe.

Pre niekoho to bola možno bežná omša s niečím naviac, no pre mňa osobne to znamenalo krok vpred vo vzťahu k Bohu. On nám dal jeden veľký Dar – Ducha Svätého, každému jednému z nás birmovancov v  rovnakej miere, ale je iba na nás koľko sme ochotní prijať a ako s Ním budeme zaobchádzať. Vyžaduje si to odvahu a plné nasadenie do nových vecí – práve to táto sviatosť ponúka.

Terézia, 16 r.


Sviatosť birmovania bola pre mňa osobne, a verím, že aj pre nás všetkých, určite krásnym  silným zážitkom.

Už pred rokom sme začali s prípravou na tento deň. Počas nej sme si zopakovali, čo už vieme o našej cirkvi, ale taktiež sme sa aj dozvedeli niečo nové. Pomáhal nám s tým náš duchovný otec Kamil.
Marek, 17 r.
Ako sa blížil deň D, museli sme si nacvičiť priebeh slávnostnej sv. omše a rozdeliť si úlohy. Ráno, pred birmovkou som sa zobudil už o šiestej, keďže sme sa v kostole stretli pred ôsmou. Monika nám rozdala birmovné lístky a potom sme už len sledovali, ako sa plní chrám a čakali sme na mons. Bernarda Bobera, metropolitu.

Svätá omša sa začala podobne ako v každú nedeľu, akurát, niektoré časti boli pozmenené. Biskup pôsobil veľmi príjemne, napr. keď som priniesol víno, ako obetný dar, tak sa ma opýtal, čo študujem a čím chcem byť v dospelosti. Na sv. omši spieval zbor a hrali naši mladí hudobníci. Pri prijímaní samotnej sviatosti birmovania som sa cítil spokojnejší, že je to už tu.

Po skončení sme si spravili pár fotiek s biskupom, dostali sme certifikáty, peknú sviečku na pamiatku a šli sme s našimi blízkymi na slávnostný obed.

Marek, 17 r.


Škola, hokej a počítačové hry prerušené iba rodičmi. Ďalší deň, znova a znova, až kým neprišla nedeľa. Tá bola vždy iná, vtedy som zašiel do kostola – samozrejme, veľký podiel na tom mal zvyk a naliehanie mamky, no na sv. prijímanie som zväčša nešiel. Veď akoby som aj mohol bez sv. spovede? Môj záujem o duchovné veci bol naozaj nízky a keď bolo vyhlásené, že v našej farnosti bude sviatosť birmovania – nečudo, že som sa vtedy potešil, že som sa tomu o chlp vyhol. Približne o dva roky ma to už neminulo.

Čo sa týka sviatostí, bol som na tom ešte horšie ako predtým. Samozrejme, že so sa vtedy na birmovku netešil, veď by to znamenalo, že by som musel ísť na sv. spoveď, ktorej som sa tak dôkladne vyhýbal! Napriek neprítomnosti sviatosti zmierenia a eucharistie  a možno práve pre jej neprítomnosť, som sa začal trochu viac zaujímať o kresťanstvo. O kresťanstvo, o Boha ani veľmi nie. Kresťanstvo totiž ponúkalo a ponúka dobré argumenty k niektorým mojím názorom a podporovalo niektoré moje postoje. A tie, ktoré nepodporovalo, alebo im dokonca protirečilo – nevadí, tie môžem ignorovať, veď môžem byť aj trochu „moderný“.
Miloš, 17 r.

Takto vybavený som začal chodiť na stretnutia birmovancov. Každý piatok tesne pred siedmou dobehnúť pred kostol a potom už len na fare počúvať d. o. Kamila, občas na niečo
odpovedať, nebolo to až také zlé, no určite som sa stále netešil ani na birmovanie, ani na ďalšie „stretko“.

Takto to išlo nejaký čas, až mi v prvú sobotu roku 2016 prišla správa od skoro neznámeho dievčaťa. Vraj, či nechcem prísť na akési „stretko s mladými“, budú tam vraj ľudia, ktorých poznám. Netuším, prečo som tam šiel. Až na mojich spolužiakov som tam poznal všetkých iba z videnia. Musím podotknúť, že som bol veľmi hanblivý. Napriek tomu mi tam bolo naozaj fajn. Navyše, vtedy začala moja zmena zmýšľania, môj návrat na správnu cestu. To som si samozrejme vtedy ešte neuvedomoval, no môj vzťah s Bohom sa začal zlepšovať. V mojej rutine si opäť našla pevné miesto modlitba, a hlavne, už to viac nebol jeden Otče náš z povinnosti.

Na stretká birmovancov, ako aj na stretká mladých, ktoré sa medzičasom stali stretkami spoločenstva Fides, som chodil naozaj rád. Zrušenie stretka, či už toho birmovaneckého, alebo spoločenstva Fides, sprevádzalo moje sklamanie. Oboje stretká mi totiž boli neoceniteľným sprievodcom v mojom duchovnom raste. „Najvyššie nestojí bez najnižšieho“, píše C. S.  Lewis a ja som vďačný, že aj na birmovaneckých  stretkách pod vedením o. Kamila som dostal to „najnižšie“, tie základy v katolíckej náuke, ale aj podnety k jej hlbšiemu štúdiu.

Samotná sviatosť birmovania ubehla hádam podľa všetkých zúčastnených až nečakane rýchlo. Súhlasím, zdalo sa mi, že sotva otec arcibiskup Bernard Bober vošiel do chrámu, už nám udelil sviatosť birmovania a ja som sa po zaujímavej kázni stal tak trochu Tomášom.

Som skutočne rád, že teraz, keď sa prijímanie sv. oltárnej, ako i sviatosti zmierenia stalo bežnou súčasťou môjho života, a po prijatí  aj sv. birmovania, som sa stal plnohodnotným kresťanom. Som rád, že teraz som už aj ja povolaný byť „svetlom sveta“. Toho sveta, ktorý Boha popiera, alebo „iba“ nepozná, tak,  ako som ho pred časom nepoznal ani ja. To sa ale našťastie zmenilo počas mojej „prípravy na birmovku“.

Miloš, 17 r.


BIRMOVKA! – tejto krásne sviatosti patrila moja prvá myšlienka po zobudení. Nastal deň D, deň našej birmovky. Deň, na ktorý som sa bála, stresovala.. no predovšetkým, na ktorý som sa veľmi tešila. Nebola to obyčajná radosť.. bola to radosť, ktorá prenikala mnou celou.

Prečo až taká radosť? Predstavte si, že vyhráte peniaz v lotérii, ktorý vám veľmi pomôže .. cii a tak sa vám veľmi zídu peniaze, tá radosť s vami robí zázraky, skáčete až po luster. Ste šťastní, lebo vám to pomohlo. Úplne vás to pohltilo.Eva16r

A tak znie odpoveď na otázku: Prečo až taká radosť? – Lebo je tu niekto, kto nie je len tak hocikto.. je tu Ten, ktorý ma dokáže naplniť radosťou úplne celú. Stačilo sa len rozhodnúť.. budem žiť pre Boha či bez Boha? A tak som sa rozhodla hľadať Ho a On si ma našiel. Našiel zvädnutý kvet, ktorý začal polievať – zoslal svojho Ducha Svätého. A ja som znova začala kvitnúť. A teraz Ho príde ešte viac! Dvojitý zásah Ducha Svätého. Wau! Ešte viac Toho, ktorý ma v to ráno v strese upokojil a v smútku vyčaril úsmev na tvári. Viac Jeho darov! A BOOM! Je to tu.

Samotná sviatosť birmovania. Studené ruky, no hrejivý pocit a radosť.. lebo som vedela, že príde . Príde ešte vo väčšom ako doteraz.. a tak aj bolo. Nastal čas, keď z úst arcibiskupa zaznelo: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“. Úžasný tisíc a jeden pocit.. no jeden a ten istý Duch Svätý, ktorý spôsobil, že môj vzťah s Bohom sa dostal na nový level.

Eva, 16 r.