Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)

Ježiš nás vyzýva: „Prijmite Ducha Svätého“  (Jn 20,19-23)

d.s.

 

Turíce každý rok dávajú príležitosť zamyslieť sa nad sebou a objaviť v sebe vedenie Svätého Ducha, silnú, ale diskrétnu a tichú prítomnosť. Keď Ján Krstiteľ pripravoval súčasníkov na príchod Pána Ježiša, povedal: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“ (Jn 1,26). To isté môžeme povedať o Svätom Duchu, že medzi nami, ba i v nás je ten, ktorého nepoznáme.

Pán Ježiš pripravoval učeníkov, že im pošle svojho Ducha, ktorý im pripomenie a naučí všetko a Duch bude pokračovať v diele, ktoré on začal (porov. Jn 14, 16-17). Po svojom zmŕtvychvstaní skôr ako vystúpil do neba, znova im prísľub Svätého Ducha pripomína: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,22).

Duch Svätý je predovšetkým duchovná “prítomnosť“ vzkrieseného Ježiša v Cirkvi. Jeho “duchovná“ prítomnosť nie je historická, meraná časom, ale je aj ako Osoba: tretia osoba Najsvätejšej Trojice. Svätý Duch je dušou Cirkvi. Bez Svätého Ducha je Boh vzdialený, Kristus patrí minulosti a Evanjelium je mŕtva litera, Cirkev je len organizácia, učenie je prostá propaganda, liturgia mágia a kresťanský život je morálka otrokov. Ale vo Svätom Duchu zmŕtvychvstalý Kristus je prítomný, Evanjelium je životná sila, Cirkev je trojičné spoločenstvo, autorita je oslobodzujúca služba, misionárske poslanie to je výzva Turíc (porov. Ignác z Laodicey).

Nestačí len vedieť, že Svätý Duch je všeobecne prítomný v Cirkvi. Je potrebné vedieť, ako je prítomný v každom z nás, ako môžeme s ním prísť do kontaktu, ako prežiť svoje osobné Turíce. Odpoveď počujeme v druhom čítaní, zhrnutú do dvoch slov: charizmy a sviatosti. „Dary milostí sú rozličné, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12,4). Každému Boh dáva vlastné dary charizmy a všetci dostávame sviatosti. Dary charizmy dáva Svätý Duch jednotlivo a jednotlivcom, aby obohacovali a posväcovali Cirkev. Medzi nimi je dokonalá vzájomnosť. Svätý Duch posväcuje, vedie a čnosťami ozdobuje Boží ľud nielen prostredníctvom sviatostí a služieb, ale aj tým, že rozdeľuje medzi veriacimi všetkých stavov zvláštne milosti, udeľuje ich každému osobitne, ako chce (porov. 1 Kor 12,11). Pomocou nich robí ľudí schopnými a ochotnými, aby sa podujali na rozličné diela a úlohy, užitočné na obnovu a ďalší vzrast Cirkvi, ako je napísané: „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti a iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce“ (1 Kor 12,7-11). Je možné použiť prirovnanie: Z veľkej nádrže vody jeden čerpá vodu na uhasenie smädu, iný na umývanie, iný na zavlažovanie a iný na nejakú výrobu…

Dary Ducha sa stávajú obnovou a rastom Cirkvi. Tieto dary charizmy, či už neobyčajné alebo bežne rozšírené, treba prijímať s veľkou vďakou a potechou, pretože zodpovedajú potrebám Cirkvi a sú jej na osoh (porov. LG 12).