Dnes sa kresťania na celom svete ponáhľajú na mariánske pútnické miesta. U nás na Slovensku z úprimných sŕdc spievame:
„Počúvajte vrúcny hlas, jak Mária volá nás!
Putujme k nej s radosťou…” (JKS 403).
Prežívame jeden z najkrajších sviatkov Panny Márie,
keď si pripomíname jej nanebovzatie.
Na svete žili ženy, o ktorých píšu dejiny. Cirkev vyhlásila mnohé z nich za blahoslavené, sväté i za učiteľky Cirkvi. Aj Písmo spomína vzácne ženy ako Ester, Judit, Rút… Žiadna z nich sa neteší takej úcte, pozornosti, vďačnosti a láske ako Panna Mária, matka Božieho Syna Ježiša Krista.
Sviatok N
anebovzatia nám pripomína lásku Pána Ježiša k svojej matke.
On všemohúci Boh jej prejavuje ešte väčšiu lásku ako ona jemu.
Z Božej vôle a so svojím súhlasom mu dala telesný život a on si ju s telom i dušou zobral k sebe a dal jej večný život. On jej dal na zemi privilégium bezhriešnosti – nepoškvrnenosti a po smrti vo večnosti privilégium telesnej neporušenosti.
Slová z Máriinho chválospevu „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný” (Lk 1, 49), sa splnili. Nanebovzatie je odmena pre Pannu Máriu a zároveň naša nádej, že máme v nebi Matku, ktorá o nás vie.
Veľký spovedník sv. Leopold Mandič kajúcnikom hovorieval: „V nebi máme jedno materské Srdce, jedno dobrotivé Srdce – Nepoškvrnené Srdce Božej Matky, ktoré nás veľmi miluje.”
Materské Srdce Panny Márie myslí na nás a chce nám pomáhať. Dôkazom sú jej zjavenia na mnohých miestach v dejinách Cirkvi, kde nám pripomína svoju lásku. Ešte viac je miest, kde cítime už stáročia jej blízkosť. Naše Slovensko je od západu na východ posiate jej pútnickými miestami: Marianka, Šaštín, Staré Hory, Levoča, Gaboltov, Ľutina a iné.
Srdce Božej Matky nám pripomína,
že hoci zostala človekom ako my,
jej moc orodovania u svojho Syna
prevyšuje každú ľudskú i anjelskú pomoc.
Ďakujme jej za túto pomoc, keď si pripomíname,
že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený,
kto sa utiekal pod jej ochranu,
prosil ju o pomoc a žiadal o orodovanie.