Sviatok Obetovanie Pána je zároveň aj Dňom zasväteného života

Na sviatok Obetovania Pána v chráme oslavujeme tajomstvo života Krista, viazané na predpis Mojžišovho zákona, ktorý rodičom prikazoval 40 dní po narodení prvorodeného putovať do Jeruzalemského chrámu, aby svojho syna obetovali Pánovi a tiež kvôli rituálnej očiste matky (porov. Ex 13,1-2.11-16, Lv 12,1-8).

Aj Mária a Jozef vykonali tento obrad obetujúc podľa Zákona pár hrdličiek alebo dva holúbky. Čítajúc o týchto udalostiach hlbšie, pochopíme, že to bol Boh sám, ktorý prezentoval svojho jednorodeného Syna ľuďom prostredníctvom slov starca Simeona a prorokyne Anny. Simeon totiž predstavuje Ježiša ako „spásu“ ľudstva, „svetlo“ všetkých národov a „znamenie, ktorému budú odporovať“, aby vyšlo najavo zmýšľanie sŕdc (porov. Lk 2,29-35). Na Východe sa tento sviatok nazýval Hypapante, sviatok stretnutia: Totiž Simeon a Anna, ktorí stretnú Ježiša v chráme a spoznávajú v ňom dávno očakávaného Mesiáša, predstavujú ľudstvo, ktoré sa stretáva so svojím Pánom v Cirkvi. Následne sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, vyzdvihnúc predovšetkým symbol svetla a procesiu so sviecami, s čím súvisí vznik pojmu “Hromnice”. Tento viditeľný symbol chce dať najavo, že Cirkev sa stretáva vo viere s tým, ktorý je “svetlom národov” a prijíma ho so všetkým odhodlaním svojej viery niesť toto “svetlo” svetu.

 

Ctihodný Ján Pavol II. v roku 1997 rozhodol, aby sa v tento liturgický sviatok v celej Cirkvi slávil zvláštny Deň zasväteného života. Zasvätenie Božieho Syna, symbolizované jeho uvedením do chrámu, je totiž vzorom pre každého muža a ženu, ktorí celý svoj život zasväcujú Pánovi.
Zmysel tohto dňa je trojaký:
–  v prvom rade chváliť Pána a ďakovať mu za dar zasväteného života;
– po druhé presadzovať v celom Božom ľude jeho povedomie a vážnosť;
– a napokon pozvať všetkých, ktorí plne darovali svoj život evanjeliu, k oslave zázrakov, ktoré s nimi urobil Pán.

Zasvätené osoby zakúšajú milosť, milosrdenstvo a odpustenie Boha nielen pre seba, ale aj pre blížnych, sú povolané nosiť v srdci a modlitbe utrpenia a očakávania ľudí, zvlášť tých, čo sú vzdialení od Boha. Najmä komunity, ktoré žijú v klauzúre a majú špecifický záväzok vernosti „prebývania s Pánom“, „zotrvávania pod krížom“, plnia v hojnosti túto zástupnú úlohu; spojené s Kristovým utrpením berú na sebe utrpenie a skúšky druhých a s radosťou ponúkajú všetko pre spásu sveta.

Plní dôvery a uznania obnovme i my gesto úplnej odovzdanosti seba samých vstupom do chrámu.  Pristupujeme k Bohu trikrát svätému, aby sme mu darovali náš život a naše poslanie, osobné i komunitné. Poslanie mužov a žien zasvätených Božiemu kráľovstvu. Vykonajme toto vnútorné gesto v dôvernom duchovnom spoločenstve s Pannou Máriou. Kontemplujme ju, keď privádza dieťa Ježiša do chrámu, a uctievajme ju ako prvú a dokonalú zasvätenú osobu, nesenú tým Bohom, ktorého ona sama nesie v náručí. Chudobná a poslušná Panna, celá oddaná nám, pretože si celá oddaná Bohu. V jej škole a s jej materskou pomocou obnovme svoje „tu som“ a svoje „fiat“.