Cesta na Bloniu
Cesta na Bloniu

Mimka: Pre mňa bol asi najsilnejší čas sobota a nedeľa, ktoré sa odohrávali v Campuse Misericordie.  Ten moment, keď si človek uvedomí, že 2,5 mil. ďalších mladých je tam kvôli jedinej veci, a to chváliť Boha a vydať svedectvo o tom, že ON je stále živý medzi nami, že aj napriek tomu, čo sa momentálne vo svete deje, sa nájde toľko mladých, ktorí sa neboja priznať ku svojej viere.

Monika:  Najviac ma oslovili slová pápeža Františka „nebyť mladým na dôchodku“. Každý deň brať ako dar, ako výzvu naučiť sa niečo nové, spoznávať nové miesta, veci, nových ľudí. Odovzdávať zo seba iným to najlepšie, nie to, čo mi zostalo. Nezahadzovať uterák ešte pred zápasom. Nehovoriť neviem, nedá sa, ale po každom páde pozrieť hore, kde mi už Ježiš podáva ruku, aby som mohla znovu vstať.

  • Každý človek je originálny, a teda vo vnútri prežíval toto podujatie inak. Váš pobyt v Poľsku sa však odlišoval aj vonkajšími znakmi. Napr. Veronika s Mimkou sa rozhodli putovať s dominikánskymi rehoľníkmi, Terezka,
    Záverečná sk sv.o. v kos. BM Skawina
    Záverečná slovenská svätá omša v Skawine

    Betka aj Veronika hrali s kapelou The Wind na sobotňajšej omši v Skawine a Monika si pobyt predĺžila o dni strávené v diecézach. Povedzte nám viac práve o týchto „špecialitách“.

Betka & Terezka: Ako sme spomínali na začiatku, počas SDM sme mali možnosť hrať s kapelou The Wind na sv. omši na slovenskom programe v Kostole Božieho milosrdenstva v Skawine. Predchádzali tomu hodiny cvičenia, ale bolo by z toho veľké nič, ak by sme to neodovzdali Tomu, o kom to celé bolo. Bolo krásne vidieť  4000 ľudí s úsmevom na tvári, s vlajkou v ruke a zameraním na svojho Ocka aj cez tieto piesne.

Vigília, Campus Misericordiae
Vigília, Campus Misericordiae

Veronika: Ideálne by bolo sadnúť na bus, vystúpiť v Krakove a užívať si celý týždeň v centre diania. No my sme to poňali trošku inak a rozhodli sme sa putovať. V našej dominikánskej skupine nás bolo 115 mladých z celého Slovenska, plných elánu a túžby po Božej láske. A práve táto túžba vytvárala krásny kolektív. Ľudia boli stále otvorení rozhovorom, svedectvám, zážitkom a spoznávaniu sa (ani sme neverili, že je to na Slovensku ešte vôbec možné). Aj v čase únavy z cesty sa stále našla pomocná ruka okoloidúceho pútnika, ktorý nás ťahal ďalej, hoci aj svojim milým úsmevom. Štyri dni putovania, sprevádzané omšami, chválami, piesňami, workshopmi, prednáškami a predovšetkým krásnymi modlitbami robilo náš týždeň s dominikánmi nezabudnuteľným.

Mimka: Naše putovanie s dominikánmi trvalo 4 dni. Bol to veľmi krásny čas, počas ktorého sme nie len putovali a obdivovali krásy prírody, ale aj čas, kedy vznikali nové priateľstvá, nové zážitky. Bolo to plné radosti a úsmevov, ale aj zdieľania sa a prijímania tých druhých takých, akí sú.  Program bol dostatočne pestrý a na každý deň bola určená jedna téma, s ktorou sme putovali do ďalšej dediny. Počas putovania mal každý možnosť ísť určitú vzdialenosť sám a prežiť to aj v tichosti, modlitbe či rozjímaní nad určenou témou a tak sa aj lepšie duchovne pripraviť na čas, ktorý nás čakal v Krakove.

Terespol
Terespol

 

 

Predchádzajúca strana                                                                                                                                          Ďalšia strana